Čo je to biodynamika?

Biodynamika. Čo to vlastne je? V čom je odlišná od „obyčajného“ BIO? Prečo je to tak fascinujúca filozofia v poľnohospodárstve?

BIODYNAMIKA =BD(názov odvodený od BIO – život a DYNAMIC – energia, resp. sila) a s tým súvisiaci názov DEMETER (podľa gréckej mytológie bohyňa plodnosti a úrodnosti zeme).

Základy biodynamiky (BD) položil rakúsky filozof prof. Steiner, keď bol požiadaný skupinou farmárov o vysvetlenie, prečo klesá úrodnosť ich polí, prečo klesá plodnosť ich zvierat… Svoje poznatky zhrnul v práci „Poľnohospodársky kurz“ publikovanej r.1924. Princípy BD sa začali uplatňovať v tridsiatych rokoch minulého storočia najmä v Amerike. V dnešnej dobe, kedy konzument nevie a asi ani nechce vedieť, že rozumné používanie látok zvyšujúcich výnosy akejkoľvek rastliny už dávno prekročilo únosnú mieru, by sa asi mali princípy biodynamiky uplatňovať ďaleko razantnejšie.

Biodynamika (BD) je opakom konvenčného poľnohospodárstva, orientovaného len na zisk. Je to akýsi návrat k tradíciám poľnohospodárskej výroby z pred viac ako sto rokmi. A možno aj viac… Jeho hlavným cieľom je kvalita a nie kvantita, maximálne oživenie pôdy a minimálne narušovanie pôdneho systému.

Hlavný princíp BD poľnohospodárstva je :

Zdravá pôda = zdravé rastliny = zdravé zvieratá = zdravé potraviny =zdraví ľudia = nenarušená krajina

Je to teda spoliehanie sa na prírodu a seba samého. Nečakať, že naše problémy vyriešia umelé hnojivá, resp. chemické postreky. Základom je každodenná starostlivosť o pôdu, zdokonaľovanie vedomostí o prírode ako takej. Je nevyhnutné pochopiť princíp (v záujme zachovania harmonického prostredia), že príroda sa nedá nútiť k rýchlejšiemu rastu a väčšej produkcii. Pomaly rastúca rastlina má vyváženejší koreňový systém, ktorý z dokonalo vybalansovanej pôdy (prirodzeným spôsobom bez použitia umelých hnojív, herbicídov, pesticídov a iných chemických látok) prijíma vyváženým spôsobom všetky živiny (minerály,…) a následne ich distribuuje v rastline ako takej. Je dokázané, že plodiny pestované v duchu BIODYNAMICKÝCH princípov lepšie znášajú sucho. Chov zvierat, poľnohospodárstvo ako také, starostlivosť o vodné toky a priehrady, záhradkárstvo aj ovocinárstvo by malo tvoriť jeden kompaktný celok, čo už bohužiaľ, dávno neplatí, nielen u nás, ale nikde na svete..

Základné princípy sú šetrenie neobnoviteľných zdrojov, etický prístup k zvieratám (zakázané sú genetické modifikácie, rastové hormóny, farma môže mať len toľko zvierat, ktoré je schopná uživiť vlastnou produkciou krmiva, je absolútne zakázaný klietkový chov, zvieratá žijú v nestresovom prostredí s dostatočným prístupom k pitnej vode  …), v poľnohospodárstve používanie výlučne organických hnojív (hnoj, kompost,…) a odmietanie priemyselných (minerálnych) hnojív a chemicky vyrobených hnojív (herbicídy, pesticídy…) a geneticky modifikované organizmy. S BD výrobou sú tieto metódy nezlučiteľné. Pre BD musia mať všetky látky a činidlá organického pôvodu certifikát výrobcu, že nie sú GMO (pre oblasť vinárstva sú to kvasinky, baktérie, enzýmy a pod, to isté sa očakáva pre korky, sudy…). Princípom GMO je cielená deaktivácia niektorých génov alebo naopak vnesenie nových génov do genetickej informácie rastlín či zvierat. . Nedá mi nespomenúť, že lídrom GMO je fy Monsanto (USA), ktorá je aj najväčším producentom herbicídov a pesticídov na svete.

Čo sa týka vinohradníctva, je snaha o redukciu výnosov a tým dopestovanie hrozna s koncentrovanejšími arómami a vyššou mineralitou. Nie každý výrobca si vlastníctvo BD certifikátu uvádza na fľaši, no spravidla je na to hrdý a uvádza to. Pre BD je strojový zber neprijateľný. Ručný zber sa prevádza do malých plastových nádob (cca 20 až 25kg) s ľahkým hygienickým udržiavaním…

Už prvá úroda (3-4 roky po výsadbe) môže byť ekologická, najmä ak sa výsadbe venovala náležitá pozornosť – vhodné odrody a klony pre ten ktorý terroir, vhodná organizácia vinohradu (spon, vedenie…), dôsledná likvidácia starých porastov aj ich koreňových systémov s možnými chorobami (plesne, huby…), následná rigolácia (obrátenie pôdy do hĺbky cca 40-50cm a záverečným krokom je vhodné hnojenie zeleným, resp. maštaľným hnojom. Dôležitým faktorom je aj doba výsadby nového vinohradu (najvhodnejšie na jar). Mladý vinohrad počas prvých troch rokov netreba vôbec hnojiť, odhaduje sa, že má cca 20% odber živín ako „starý“ rodiaci vinohrad. Významný vplyv má najmä poloha vinohradu. Čím izolovanejší je vinohrad od konvenčných vinohradov (používajúcich herbicídy,…), tým je menšie riziko kontaminácie vetrom a pod.

Základný rozdiel medzi vínami s BD a nie BD  certifikáciou je pre bežného konzumenta nie moc vnemovo výrazný. No už pocit, že do seba „neleje“ chémiu by mal pre neho byť viac ako uspokojivý.

Síra. Jej aseptické účinky používali už obyvatelia Kaukazu 700 rokov p.K vo svojich amforách. Po začatí používania drevených sudov stúplo aj použitie síry a až EU stanovila maximálne hodnoty. Súčasným trendom (aj keď len začínajúcim) je výroba vína s veľmi limitovaným množstvom síry.                                                              

Jedná sa o komplexný prístup k ekológii a k poľnohospodárstvu, ktorého princípom je  rovnováha medzi prírodou a zásahmi človeka do nej. Ide o komplexnú starostlivosť o krajinu, o rovnováhu rastlín a hmyzu… BD (na rozdiel od BIO) však berie do úvahy aj vplyv planét (najmä gravitáciu Mesiaca a mikrogravitáciu ostatných vzdialenejších planét) a tým do svojich princípov zahŕňa aj duchovno…  Všíma si prepojenie všetkého okolo nás vrátane vesmíru do jedného celku. Je teda vlastne vyšším stupňom BIO. Neuznáva oranie traktorom, ale výlučne koňmi, aby nedochádzalo k ničeniu mikroorganizmov žijúcich povrchových vrstvách pôdy… Zo živočíchov má najdôležitejšiu úlohu v BD „trojzáprah“ krava – včela – dážďovka.

Berie do úvahy aj lunárny kalendár, ktorému sa prispôsobuje aj doba siatia, kultivácie a zberu.

Aplikuje BIODYNAMICKÉ preparáty(jediné prípustné), ktoré sú v presne stanovených množstvách a kombináciách plnené do kravských rohov a vkladané do zeme na niekoľko, aby za pôsobenia zemských a kozmických síl boli v homeopatických množstvách ako postreky na pôdu, rastliny alebo do kompostu.

Postrekové preparáty :

1. pripravuje sa z kravského lajna naplneného do kravského rohu a zakopávaného do zeme (na zimu)
2. vyrobené z kremíka (rozomletím polodrahokamu na prach) plneného do kravského rohu a zakopávaného do zeme (v lete)
3. kvet rebríčka obyčajného (myší chvost)
4. kvet rumančeka kamilkového (kamilka)
5. listy púpavy
6. dubová kôra
7. kvet púpavy
8. šťava z valeriány lekárskej

Je priam nemožné vysvetliť v pár vetách, čo vlastne je BIODYNAMIKA. Snáď slovami, že je to životný štýl, založený na rešpekte k životu. Dnes, keď je Zem doslova zamorená chémiou a princípy zisku v poľnohospodárstve (a nielen v ňom) rôznych záujmových skupín sú nadradené akýmkoľvek princípom zdravého života ku ktorým keď pripočítame dramaticky sa zhoršujúce životné prostredie, je stav je na života na Zemi doslova alarmujúci a vyžadujúci si pozornosť všetkých obyvateľov zemegule… A musíme začať od seba. Nielen separovaním domového odpadu, ale aj podporou jednotlivých malovýrobcov, pre ktorých sú princípy zdravého života nadradené tým ekonomickým… A najmä vedomým odmietaním poľnohospodárskych produktov, ktoré vznikli na báze GMO a ktorým k rastu dopomohli herbicídy, pesticídy a podobné nezmysly… Nakoniec, ide o nás a naše zdravie…

Zdieľajte článok!