17. apríla oslavuje Malbec svoj sviatok – Svetový deň Malbecu (Malbec world day). Po prvýkrát ho usporiadala Argentínska asociácia vinárov roku 2011. Táto odroda sa stala v Argentíne národnou odrodou, no jeho pôvod je vo Francúzsku.
Argentínska asociácia vinárov (Wines of Argentina) si vybrala deň spojený s históriou tejto odrody. Z Francúzska doviezol v roku 1853 Malbec do Argentíny mladý, len 32-ročný agronóm Michel Aimé Pouget. Najal si ho Domingo Faustino Sarmiento a viedol mu statok Quinta Normal de Mendoza. Statok založili spolu s poľnohospodárskou školou na základe návrhu zákona, ktorý 17. apríla 1853 predložil v parlamente provincie Mendoza guvernér regiónu.
Vďaka tvrdej práci, na ktorej začiatku bol práve Francúz Pouget a Argentínčan Sarmient sa Malbec stal postupne vlajkovou loďou tamojšieho vinárstva. Argentínska asociácia vinárov Wines of Argentína považuje preto 17. apríl za deň, ktorý reprezentuje premenu argentínskeho vinárskeho priemyslu a hlavne jeho východiskový bod – rozvoj pestovania Malbec ako hlavnej odrody a medzinárodného symbolu pestovania viniča a výroby vína v Argentíne. O Malbecu, odrode modrého hrozna, sa hovorí, že odroda by mohla mať meno podľa priezviska maďarského roľníka, ktorý kedysi dávno priviezol jeho korene do Francúzska. Malbec patrí do portfólia klasiky z Bordeaux, teda z jeho bobúľ sa môže v tejto preslávenej vinárskej oblasti prešovať mušt a dorábať pravé červené z Bordeaux.
Kedysi bola táto odroda hojná po celom Francúzsku. V roku 1864 sa z Ameriky zatúlala do Európy Phylloxera, zaútočila na korene viniča a zničila takmer všetky vinohrady s Malbecom. Všetko o sto rokov dorazil veľký mráz v roku 1957, ktorí zničil tri štvrtiny Malbecu v oblasti Médoc. V súčasnosti sa Malbec vo Francúzsku pestuje najmä na juhozápade krajiny v Cahors, odkiaľ pôvodne pochádza. Vína odtiaľ obsahujú väčšinou až 70 percent z tejto odrody. Potom, ako Phylloxera zdecimovala vinič vo Francúzsku, našla odroda svoj nový domov práve v Argentíne. Táto krajina jej ponúkla všetko, čo potrebuje. Veľa slnka na postupné dozrievanie a pre ňu výhodné veľké rozdiely medzi teplotami cez deň a v noci.
Príhodné podmienky dotvárali Andy, lebo vďaka pásmu pohoria je vo vinárskych oblastiach pod jeho končiarmi veľmi suché počasie, ktoré praje na choroby náchylnému Malbecu. Hrozno je veľmi náchylné na vznik plesní a je citlivé na mráz. Argentína je dnes piatou najväčšou vinárskou krajinou sveta a produkuje až 70 percent vín svetovej produkcie práve z odrody Malbec.
Malbec začína byť módnym hitom aj v USA, kde predtým hrali prím odrody Merlot a Cabenet Sauvignon. Po rokoch života v ústraní sa stará odroda vracia na výslnie. Malbec sa okrem Argentíny a Francúzska pestuje aj v Čile, na Novom Zélande, v Juhoafrickej republike a v USA. Keď otvoríte fľašu s vínom z tejto odrody, je v nej intenzívne víno tmavej atramentovej farby. V prípade vín z francúzskeho Cahors dokonca až čiernej. Po privoňaní zacítite čerešne, slivky, hrozienka, kávu, čokoládu alebo maliny. Na jazyku vnímate chuť sliviek, čerešní, čokolády alebo sušeného ovocia. Keď víno dozrievalo v barikových súdoch, pribudne aj vanilka.
